Napriek inštalácii viac ako 10,{1}} zariadení na úsporu energie v globálnej flotile, najnovšie údaje ukazujú, že do roku 2026 bude takmer polovica existujúcich ropných tankerov, lodí na hromadný náklad a kontajnerových lodí čeliť vážnym výzvam medzinárodné predpisy o emisiách uhlíka.
Podľa Clarkson Research do dvoch rokov bude mať 46 % plavidiel hodnotenie uhlíkovej intenzity (CII) D alebo E, čo znamená, že budú čeliť zvýšenému komerčnému a regulačnému tlaku.
Od 1. januára 2023 Medzinárodná námorná organizácia (IMO) nariadila, aby všetky lode vypočítali svoj existujúci index energetickej účinnosti existujúcich lodí (EEXI), aby posúdili svoju energetickú účinnosť a iniciovali výročnú správu o hodnotení CII. Hodnotenie CII vyžaduje, aby majitelia lodí zbierali údaje a hodnotili účinnosť plavidla na stupnici od A po E, pričom „E“ je najhoršie a „A“ najlepšie. Lode musia dosiahnuť hodnotenie aspoň C; ak má loď hodnotenie E alebo hodnotenie D počas troch po sebe nasledujúcich rokov, musí vypracovať plán nápravy v rámci svojho plánu riadenia energetickej účinnosti lode (SEEMP).
Ako čas postupuje, ciele KII budú prísnejšie a starnúca flotila umiestňuje tieto plavidlá do veľmi nevýhodnej pozície v budúcich hodnoteniach KII.
V posledných rokoch viedol pokles miery zošrotovania lodí k zvýšeniu priemerného veku globálnej flotily. Údaje ukazujú, že priemerný vek lodí na hromadný náklad sa zvýšil z 10,2 roka pred piatimi rokmi na 12,5 roka, tankerov sa zvýšil z 10,9 roka na 13,6 roka a kontajnerových lodí vzrástol z 12,4 roka na 13,8 roka.
Napriek ťažkým výzvam majitelia lodí nesedia nečinne. Pri hľadaní prielomov v oblasti energetickej účinnosti sa prijatie rôznych technológií na úsporu energie stalo horúcou témou v tomto odvetví.
V súčasnosti má 237 lodí na svojom trupe nainštalované vzduchové mazacie systémy a 56 lodí je vybavených veterným pohonom. Čo sa týka novostavieb, objednávacie množstvo vzduchových mazacích systémov dosiahlo 332 kusov a veterné pohony 87 kusov. Tieto technológie môžu výrazne znížiť odpor plavidla, čím sa zníži spotreba paliva, ale rýchlosť ich prijatia zostáva obmedzená.
Hoci IMO ešte musí definovať regulačný rámec pre technológiu zachytávania uhlíka, 36 lodí už nasadilo zariadenia na zachytávanie uhlíka, pričom ďalších 12 objednávok sa pripravuje. Prevádzkový výkon týchto plavidiel demonštruje experimentálny prístup priemyslu k špičkovej technológii pri absencii jasného smerovania politiky.
Námorné batérie sú tiež čoraz bežnejšie na plavidlách s hrubou hmotnosťou 100 ton a viac, pričom ich v súčasnosti využíva 612 lodí. Okrem toho si medzi majiteľmi lodí získavajú na popularite lacné a ľahko inštalovateľné energeticky úsporné zariadenia, ako sú kormidlové žiarovky, kanály vrtule a končeky lopatiek. Inštalácia kormidlových žiaroviek presiahla 4,{8}} jednotky, zatiaľ čo použitie vrtuľových kanálov a koncov lopatiek dosiahlo približne 3,{11}} lodí.
S implementáciou KII a sprísňovaním budúcich nariadení nie sú výzvy, ktorým čelí lodný priemysel, len technické, ale súvisia aj s obchodnými modelmi. Majitelia lodí, ktorí zaostávajú v energetickej účinnosti a transformácii paliva, postupne stratia svoju konkurenčnú výhodu na trhu. Naopak, spoločnosti, ktoré včas investujú do technológií na úsporu energie a zelených palív, môžu získať konkurenčnú výhodu v novom regulačnom prostredí.
Napriek pretrvávajúcemu nadšeniu pre energeticky úsporné technológie v lodnom priemysle, spoliehanie sa výlučne na technologické inovácie nestačí na úplné splnenie výziev, ktoré predstavuje KII. V budúcnosti môže toto odvetvie čeliť výraznejším štrukturálnym úpravám vrátane zrýchleného šrotovania starnúcich lodí, optimalizácie prevádzkovej efektívnosti plavidiel a rozsiahlejších inovácií palív. Tieto trendy nielen nanovo definujú priemyselnú krajinu, ale zohrajú aj kľúčovú úlohu v globálnej zelenej ekonomickej transformácii.
V týchto „pretekoch“ okolo emisií uhlíka budú môcť len tie lodné spoločnosti, ktoré dokážu nájsť rovnováhu medzi krátkodobými reakciami a dlhodobými stratégiami, upevniť svoju pozíciu a stať sa hnacou silou globálnej zelenej ekonomiky.
